Vatikán 10. apríla (RV) Nedeľou utrpenia Pána, nazývanou aj Kvetná nedeľa alebo Palmová nedeľa, vstúpila Cirkev do slávenia Veľkého týždňa. Svätý Otec František o 10. hodine slávil Eucharistiu na Námestí sv. Petra za prítomnosti 65 tisíc veriacich. Po dvoch rokoch tak priestor pred bazilikou opäť ožil liturgickým slávením s masovou účasťou.

Svätý Otec začal slávenie z ústredného pódia pred priečelím baziliky obradom požehnania ratolestí, sledujúc pohľadom vyše 200-člennú procesiu s palmovými vetvami a olivovými ratolesťami. Sprievod s účasťou 35 kardinálov, 30 biskupov a 5 diakonov kráčal ako tradične okolo obelisku v strede námestia. Pri slávení zazneli pašie z Evanjelia podľa Lukáša v podaní trojice diakonov a viachlasného speváckeho zboru.

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“

V homílii sa pápež František prihovoril aj týmito slovami:

„Ježiš nielen že vyprosuje odpustenie, ale vraví aj dôvod: odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Ako to? Tí, čo ho ukrižovali, mali vopred premyslené jeho ukrižovanie, vopred zorganizovali jeho zatknutie, procesy, a teraz sú na Kalvárii, aby sa zúčastnili jeho konca. A predsa Kristus ospravedlňuje týchto násilníkov, lebo nevedia. Presne takto sa správa Ježiš k nám: je naším obhajcom. Nestavia sa proti nám, ale za nás proti nášmu hriechu. A zaujímavý je argument, ktorý používa: lebo nevedia.

Tá nevedomosť srdca, ktorú máme my hriešnici. Keď sa používa násilie, už viac nevieme nič o Bohu, ktorý je Otcom, a ani o ostatných, ktorí sú bratmi a sestrami. Zabúdame na to, na čo sme vo svete a prichádzame až do bodu, že robíme absurdné krutosti. Vidíme to v šialenstve vojny, ktorou nanovo križujeme Krista. Áno, Kristus je opäť pribitý na kríž v matkách, ktoré oplakávajú nespravodlivú smrť manželov a detí. Je ukrižovaný v utečencoch, ktorí s deťmi na rukách prchajú pred bombami. Je ukrižovaný v starých ľuďoch ponechaných v osamotení na smrť, v mladých obratých o budúcnosť, vo vojakoch poslaných zabíjať svojich bratov. Kristus je tam dnes ukrižovaný.“

Výzva na veľkonočné prímerie pre Ukrajinu

Na Vatikánskom námestí bolo prítomných podľa oficiálneho odhadu 65 tisíc veriacich. Koncelebrovalo 280 kňazov, rozdávateľov svätého prijímania bolo vyše 50. Medzi veriacimi bolo vidieť vlajky rozličných národov sveta, bola medzi nimi aj vyše 300 členná skupina školskej mládeže zo Slovinska. Nechýbali ani ukrajinské farby na znak solidarity.

V závere slávenia pápež František pred modlitbou Anjel Pána predniesol dve výzvy. V prvej vyjadril solidaritu obyvateľom Peru v situácii sociálneho napätia a všetky tamojšie strany povzbudil k nájdeniu „pokojného riešenia pre dobro krajiny, najmä tých najchudobnejších“.

V druhej výzve sa pápež zameral na už 46 dní trvajúcu drámu vojnovej agresie Ruska proti Ukrajine. V duchu veľkonočnej kerygmy, viery v Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou, Svätý Otec vyjadril nádej v Božiu pomoc tam, kde ľudské sily nestačia a vyslovil nasledujúcu výzvu:

„Nech sa odložia zbrane, nech sa začne veľkonočné prímerie, ale nie na to, aby sa zbrane znovu nabili a pokračovalo sa v boji, nie! Prímerie, aby sa dospelo k mieru, prostredníctvom skutočného rokovania, s ochotou priniesť aj nejakú obetu pre dobro ľudí. Veď čo za víťazstvo to bude, keď sa vyvesí vlajka na hromadu trosiek? Bohu nie je nič nemožné. Jemu to zverme na príhovor Panny Márie.“

Na Námestie sv. Petra sa po dvoch rokoch vrátil aj pápežov biely džíp. Svätý Otec po modlitbe Anjel Pána prišiel udeliť požehnanie veriacim na celej ploche námestia.

Prevzaté ( TK KBS, RV jb; ml ) 20220410004 |

Jasle – miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus, bolo pred jeho narodením špinavé a isto aj zapáchalo, keďže sa tam zdržiavali zvieratá. Dnes je to miesto posvätné. Prečo? Lebo sa ho dotkol Kristus.
Aj keby tvoje srdce bolo plné špiny a zápachu hriechov, môže sa stať miestom posvätným a čistým, ak dovolíš Ježišovi dotknúť sa ho.
O tom sú Vianoce…dovoliť Ježišovi dotknúť sa našich sŕdc.

“Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.”   Mt 1, 20 – 21

o. Slavomír Palfi

Zamyslenie na Nedeľu o Tomášovi a zároveň Nedeľu Božieho milosrdenstva

Aký krásny je súvis medzi tým, čo zažil apoštol Tomáš a Božím milosrdenstvom. Ale k tomu sa dostanem neskôr. V prvom rade chcem napísať, že mi je tak trocha ľúto apoštola Tomáša, že práve k jeho osobe prischlo to známe: „Neveriaci Tomáš.“ A pritom ani ostatní apoštoli vo svojej viere neboli úplne ideálni.

„Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.“ Mt 26, 31 – 35

Všimnime si poslednú vetu z citátu, a síce, že podobne hovorili aj ostatní učeníci, že od Krista nikdy neodpadnú. A okrem Jána pod krížom nebol ani jeden. Zľakli sa a utiekli. Silné slová, no keď prišlo na lámanie chleba, báli sa.

Bratia a sestry, je veľmi dobré, že Biblia nemlčí ani o slabostiach učeníkov, či rôznych svätých a spravodlivých nového i starého zákona. Môžeme totiž vidieť, že to boli ľudia ako my – slabí a nedokonalí. Teda nie len Tomáš bol neveriaci, ale v istých chvíľach aj ďalší učeníci a ľudia, ktorí nasledovali Boha. A čo my? Keby sme opísali svoj vlastný život – koľkokrát sme už my sami zradili Krista, neverili mu, ba možno sa niekedy od neho úplne odvrátili? Je teda na mieste pohoršovať sa nad Tomášom, či inými, dnes svätými, ktorí v živote zblúdili, no prišiel čas, kedy si uvedomili, že tak to ďalej nejde a je čas vrátiť sa k Bohu? Istotne nie. Ba ich pády nás môžu dokonca povzbudiť v tom, že aj my máme nádej a napriek svojim hriechom sa vždy môžeme vrátiť k Bohu. Že to neboli žiadny nadľudia, ale takí ako my – ľudia s mäsa a kostí, ktorí mali svoje slabosti, pochybnosti, no dali Bohu vo svojom živote svoje miesto a yistili, že bez neho šťastnými nikdy nebudú. A tu je vidieť veľké Božie milosrdenstvo. Ako odpustil neveru Tomášovi, Petrovi a ostatným učeníkom, tak celé stáročia odpúšťa a bude odpúšťať tým, ktorí vstúpia do pokánia a nechajú sa očistiť od svojich hriechov. Ba ešte aj keď vidí naše slabosti a neraz slabú vieru, napriek tomu si nás chce použiť pre svoje zámery. „Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Mt 18, 16 – 20 Čítame tu, že ešte dokonca aj pred Ježišovým nanebovstúpením niektorí učeníci pochybovali. Napriek tomu ich Ježiš posiela učiť a krstiť v Božom mene.

Keď sa Ježiš nakoniec zjavil aj Tomášovi a ukázal mu svoje rany a povedal mu, nech sa ich dotkne, povedal sv. Tomáš: „Pán môj a Boh môj!“ To je návod, čo urobiť, ak padneme. Priblížiť sa naspäť k Bohu a vyznať, že aj napriek pádom je Boh našim Pánom. Teda apoštol Tomáš nebol len tým, kto neveril, že ostatní učeníci videli vzkrieseného Krista, ale aj tým, ktorí nás učí návratu k Bohu.

„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ Ž 106, 1     

o.Slavomír Palfi

Drahí veriaci,

už druhý rok prežívame sviatky vzkriesenia Ježiša Krista bez verejných bohoslužieb. Od začiatku roka 2021 sa nemôžte zúčastňovať spoločných bohoslužieb v našom chráme, na ktorý ste si mnohí už tak veľmi zvykli. Nikoho z nás táto situácia neteší, no všetci vieme, prečo je tomu tak. Že nás postihla epidémia, ktorá už viacerým z vás vzala niekoho blízkeho. Ľudia naokolo sú už poniektorí nervózni, niektorí prišli o zamestnanie a boja sa o budúcnosť, deti sa nemôžu normálne učiť a akoby to, čo sme predtým brali ako samozrejmosť, sa zrazu stáva niečím nedosiahnuteľným. Človek z toho všetkého môže zostať smutný, frustrovaný a možno aj s otázkou v srdci – nezabudol na nás Boh?

Bratia a sestry, uprostred toho všetkého nám prišli sviatky vzkriesenia Ježiša Krista. Sviatky, kedy na Veľký piatok sa zdá, akoby bol Ježiš porazený a smrť prevzala vládu aj nad ním samým. Akoby zlo bolo silnejšie ako dobro, tma mocnejšia ako svetlo. A ten, ktorý prišiel ako „Život“ visí mŕtvy na kríži. Možno stav, ktorý teraz, v čase pandémie, zažívajú mnohí ľudia. A tak Ježiša ukladajú do hrobu ako mŕtveho s myšlienkou, že už si budeme musieť pomôcť sami.

Ďalej prichádza Veľká sobota. Deň, kedy sa navonok stále zdá, akoby bol Ježiš porazený. Navonok je jeho telo uložené v hrobe, no on sám zostupuje do podsvetia, kde prebývajú duše spravodlivých starého zákona, tie, ktoré dosiaľ nemohli zažívať nebeskú blaženosť, pokiaľ Ježiš ešte neporazil smrť na kríži. A tak ich Ježiš vyvádza z tohto miesta na miesto Božej slávy, Božej prítomnosti.

Veľkonočná nedeľa. Naplnenie slov zo Skutkov apoštolov: „Ale Boh ho (Ježiša) vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.“ Sk 2, 24 Teda smrť nemala tú moc držať Ježiša ako mŕtveho a Otec ho kriesi z mŕtvych. Ježiš vstáva a tým dáva zmysel celej našej viere. „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.“ 1Kor 15, 14. 20

Toto je ústredná téma celej našej viery. Božia láska, ktorá sa ukázala na vykupiteľskom diele jeho Syna Ježiša Krista. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Jn 3, 16 Boh nás tak veľmi miloval, miluje a milovať bude, že aj dnes by pre nás urobil to isté, čo urobil vtedy, keď sa jeho Syn stal človekom a zomrel za nás. Božia láska je nekonečná, nemenná a nezávisí od žiadnych okolností. Boh nás neustále miluje. „Boh je láska.“ 1Jn 4, 16

Milovaní, aj keď táto doba je ťažká, Boh nás neprestal milovať. Aj keď ste možno prišli o niekoho zo svojich blízkych, aj keď ste sa možno vy sami borili s touto epidémiou a zostali vám následky, aj keď nemáme na všetko vysvetlenie a nerozumieme všetkému, čo Boh dovolí, aby sa dialo, v jednom môžeme mať istotu. Že Boh nás neprestal milovať a že jeho láska je tým, z čoho môžeme neustále čerpať radosť a pokoj.

Prajem teda vám, drahí veriaci našej farnosti, ale aj vašim blízkym a ostatným, ktorí toto čítajú svetlo do každej tmy, radosť do každého smútku a silnú vieru v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša Krista a vzkriesi aj nás.

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.“ Ef 2, 4 – 7

o. Slavomír Palfi