www.greckokat-sabinov.sk
Filiálka Šar. Michaľany
Liturg. čítania na každý deň
Skupiny článkov
TV LOGOS – naživo
Grk. teolog. fakulta v Prešove
Redakcia časopis SLOVO
SLOVO PROMO VIANOCE
Kníhkupectvo ZACHEJ

Hoci počiatky samostatnej gréckokatolíckej farnosti v meste Sabinov sú zviazané až s príchodom misionárov otcov redemptoristov na koncu prvej polovice 20. storočia (chrám bol postavený už na jeho začiatku), prítomnosť gréckokatolíckych veriacich môžeme doložiť už oveľa skôr.

Podľa záznamov z Magistrátu mesta Sabinova uložených v Štátnom oblastnom archíve v Prešove v časti Knihy sa dozvedáme, že gréckokatolíci sa do mesta prisťahovali z blízkych obcí, v ktorých žili príslušníci byzantského obradu a ich prítomnosť je istá po roku 1711.

Spočiatku nepatrili k vyšším spoločenským vrstvám, zaoberali sa poľnohospodárstvom a inými sezónnymi prácami. Nemali na pôde mesta vlastnú cirkevnú organizáciu, ale ako filiálka patrili k farnosti Drienica. Ich počet vzrastal úmerne pokračujúcemu prisťahovalectvu. Tak v roku 1771 žilo v Sabinove 131 gréckokatolíkov a v roku 1772 narástol na 175 a ich podiel na konfesijnej skladbe obyvateľstva predstavoval 6,7 %, resp. 9 %.

Podľa Schematizmu (rukopis) Mukačevskej eparchie z roku 1788 v Sabinove žilo 203 gréckokatolíckych veriacich. Podľa počtu veriacich tvorili najväčšiu filiu drienickej (šomskej) farnosti. Farnosť bola dotovaná mestom. Farár dostal (okrem naturálnych dávok, štóly a užívania polí) plat z mestskej pokladnice, začiatkom 19. storočia vo výške 60 zlatých, neskôr 150 zlatých.

V ďalších rokoch bol počet gréckokatolíckych veriacich v Sabinove podľa údajov zo Schematizmu Prešovskej eparchie nasledovný:
v roku 1822 – 206 gr. kat. veriacich,
v roku 1827 – 233 gr. kat. veriacich,
v roku 1829 – 269 gr. kat. veriacich,
v roku 1831 – 279 gr.kat. veriacich,
a na sklonku 19. storočia v roku 1898 už 380 veriacich, pričom s obyvateľmi “majerov” dokonca mal 645 gréckokatolíkov. Avšak sabinovskí gréckokatolíci nevytvorili samostatnú farnosť a naďalej boli fíliou fary v Drienici. Magistrát sa snažil zbaviť patronátneho práva voči drienickej farnosti a obmedzoval ju v dovtedajších užívateľských právach (slobodná ťažba dreva). Farár však do konca storočia dostával od mesta 200 zlatých ročne a mal právo na isté množstvo dreva z mestských lesov. Vzhľadom na rýchly početný rast, rozhodli sa gréckokatolíci v Sabinove pre stavbu vlastného chrámu. Základný kameň posvätil drienický farár Michal Repák 10. septembra 1899. Na nový chrám prispel sabinovský občan Juraj Antol sumou 7 000 zlatých. O jeho veľkých zásluhách svedčí aj pamätná tabuľa v pred­sieni chrámu:

Épúlt
Antal Gyôrgy
áldozatkészségéból
1900-1901

Hrobka tohto dobrodincu je v kaplnke Nanebovstúpenia Pána v Šarišských Sokolovciach.

Na žiadosť prešovského gréckokatolíckeho biskupa sa mesto zaviazalo poskytnúť na stavbu kostola bezplatne miesto a materiál (všetok kameň, 50 m3 dreva a 10 000 tehál).

Na začiatku 20. storočia Gréckokatolícka cirkev v Sabinove už bola druhou najsilnejšou (najpočetnejšou), predstavujúcou 18,5 % obyvateľov mesta. Najvýznamnejšou udalosťou v živote miestnych gréckokatolíkov bolo posvätenie nového chrámu zasvätenému sv. Jurajovi, veľkomučeníkovi. Posviacku vykonal dňa 30. mája 1904 prešovský biskup Dr. Ján Vályi. Farárom v Drienici, kde sabinovskí gréckokatolíci patrili bol v tom čase o. Július Zubricský. O tom, že nový chrám sa stal skutočne duchovným strediskom náboženského života gréckokatolíckych veriacich, hoci spoločenstvo zápasilo s mnohými predovšetkým finančnými ťažkosťami, svedčí aj postupne stále vzrastajúci sa počet tých, ktorí sa hlásili ku gréckokatolíckej cirkvi. Zásluhu na tom mali kňazi, ktorí do Sabinova síce len dochádzali, ale dokázali povzbudzovať veriacich tak, že napríklad v roku 1930 sa v Sabinove hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi 2 689 veriacich, gréckokatolíkov už bolo 801, evanjelikov augsburského vierovyznania 193, evanjelikov reformovaných 29, židov 508 z celkového počtu obyvateľov mesta, t.j. 4 312.

Cirkevné spoločenstvo v Sabinove muselo však od začiatku zápasiť s finančnými ťažkosťami a preto sa veľa ráz obracalo svojimi žiadosťami na Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove, aby ich materiálne napomoh­lo. O tom svedčí aj list z 31.10.1930, kde žiadajú príspevok z Fondu chudobných chrámov na podporu sabinovskej cerkvi.

Vráťme sa však ku kňazom, ktorí v Sabinove v gréckokatolíckom chráme pôsobili a starali sa o duchovenskú Činnosť. Do roku 1945 bol Sabinov obsluhovaný kňazmi z drienickej (šomskej) farnosti, príležitostne aj kňazmi z Prešova. Uvádzaní sú:

Štefan Gojdič, Dr. Jozef Kizák, Michal Kizák, PhDr. Mikuláš Bobák, Juraj Bobák, Andrej Zima, Dr. Myron Podhájecký, Boris Turkiňák, Alexander Desiatnik a Pavol Hučko.

Medzi nimi zvlášť prvé miesto patrí o. Petrovi Gojdičovi, (ktorý dochádzal ako kaplán z Prešova) neskoršom administrátorovi a potom sídelnému prešovskému biskupovi.
Od roku 1917 bol poverený duchovnou správou gréckokatolíckych veriacich v Sabinove. Každú nedeľu a sviatok prichádza do Sabinova, kde môže aktívne pôsobiť medzi veriacimi ako horlivý dušpastier, ktorému sa s veľkým úspechom podarí zjednotiť gréckokatolíkov do jednej veľkej kresťanskej rodiny. Za jeho krátkeho účinkovania sa mu podarilo vymaľovať aj chrám známym maliarmi Kurtom, Jordanom a Kochom a zabezpečiť aj nové zvony. Starší Sabinovčania radi a s úctou spomínajú na “svojho pána kaplána”.

Veľkú zásluhu o povznesenie náboženského života gréckokatolíckych veriacich získali o. redemptoristi. Neustále viedli zápas o mravnú i národnú obrodu, posilňovali katolícke povedomie medzi gréckokatolíkmi. Misijná práca a modlitby prinášali dobré ovocie. Napriek rôznym ťažkostiam v roku 1945 vznikla samostatná michalovská gréckokatolícka viceprovincia redemptoristov. V tejto súvislosti bol založený aj nový kláštor v roku 1946 oo. redemptoristov v Sabinove a tak otcovia redemptoristi prevzali duchovnú správu gréckokatolíckych veriacich v tomto meste. Bolo to veľmi dobré riešenie, nakoľko dovtedy do Sabinova kňazi v podstate iba dochádzali.

Duchovnú správu o gréckokatolíckych veriacich v roku 1946 prebrali oo. misionári, ktorí tu pôsobili až do tzv. barbarskej noci v apríli roku 1950, kedy boli mužské kláštory v celom Československu násilne zlikvidované. Boli to otcovia: Augustín Kliment, Efrém Kozelský, Ján Durkaň, Metod Trčka a Alexius Fiala. Dňa 13. apríla však boli násilne deportovaní a následne uväznení. Koncom 50-tých rokov tu pôsobil aj o. Sergej Kovč, ktorý bol však v roku 1951 zaistený príslušníkmi ŠtB.

Prvým predstaveným kláštora v Sabinove sa stal o. Augustín Kliment, CSsR (1896 – 1975). Dňa 13. apríla prišiel do Sabinova a od nasledujúceho dňa oo. redemptoristi začali svoje oficiálne účinkovanie. Známy bol predovšetkým ako húževnatý misionár. V septembri roku 1947 bol preložený rehoľou do kláštora v Michalovciach.

Druhým predstaveným sabinovského kláštora sa stal dňa 25. septembra 1947 o. Leopold Efrém Kozelský, CSsR (1904- 1975). Predtým, po príchode z Michaloviec, pôsobil v Sabinove vo funkcii ekonóma domu a katechétu. Funkciu predstaveného tu vykonával do 26.9.1949, kedy odišiel do Michaloviec. Udalosti už spomínanej barbarskej noci zastihli ho však znova v Sabinove. V tom čase dával duchovné cvičenia rehoľným sestrám služobniciam v Ľutine. Cestou naspäť sa zastavil v Sabinove a tam prežil prepadnutie kláštora. Bolo to na Veľkonočný štvrtok v noci o 23.00 hod. Spolu s o. Jánom Durkáňom, CSsR boli internovaní do kárneho kláštora v Pezinku.

Ďalším o. redemptoristom, ktorý pôsobil v sabinovskom kláštore bol už spomínaný o. Ján Durkáň, CSsR. Do Sabinova prišiel v januári 1949 a vykonával tam úrad redaktora časopisu Misionár a zároveň predseda aj Bratstvu sv. Jozefa. Dňa 13. apríla v noci o 23. 00 zazvonili v kláštore policajti. Obsadili kláštor a rehoľníkov odviezli do Prešova do väzenia. Na druhý deň o. Jána zaviezli do Pezinka. Už spomínaný kárny kláštor v Pezin ku bol určený pre predstavených a ďalších “reakčných” rehoľníkov.

Činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu bola zakázana a čiastočne obnovená až v roku 1968.

Prof., ThDr., PhD. Peter Šturak (Gréckokatol. farnosť v Sabinove ….)

121159
Používateľov dnes : 75
Tento rok : 14393
Celkom užívateľov : 121159
Návštevy dnes : 148
Celkový počet náhľadov : 462311
Panoráma chrámu
Poštové schránky
Meno: x.xx@mosrzsabinov.sk
Heslo: ......................
Ako sa Vám páči stránka?
Cestovný poriadok SK
Počasie

Internet RÁDIO