1. Kapitola I. - Význam a povaha tejto inštrukcie
3. Druhý Vatikánsky koncil a liturgia
"Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, sa podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré" (Mt 13, 52). Týmto výrazom možno zhrnúť nariadenie otcov zjednotených na II. vatikánskom koncile. Z neho sú inšpirované konštitúcie a dekréty schválené samým koncilom, ako aj dokumenty interpretujúce a aplikujúce uskutočňovanie koncilových rozhodnutí.
Nie náhodou prvý dokument publikovaný II. vatikánskym koncilom bol o posvätnej liturgii. Koncil zdôraznil význam tohto výberu, upozorňujúc na to, že úsilie o rozkvet a obnovu liturgie treba pokladať "za výraz úmyslov Božej Prozreteľnosti, dotýkajúcich sa našej doby, za zásah Ducha Svätého vo svojej Cirkvi,7 pretože liturgia deň čo deň buduje z tých, čo sú v Cirkvi svätý Pánov chrám, Boží príbytok Duchu Svätom (porov. Ef 2,21-22), až k zrelosti, k miere plného Kristovho vzrastu (porov. Ef 4,13), pričom zároveň podivným spôsobom vzpružuje ich sily, aby ohlasovali Krista ".8
Po Konštitúcii o posvätnej liturgii nasledovala cez desaťročia úvah pripravovaná a vypracúvaná intenzívna kolegiálna práca v diele najmä tzv. liturgického hnutia, ktorá sa usilovala spresniť ju a postupne uviesť do života západnej cirkvi, rozšíriac jej ducha, kodifikujúc niektoré pravidlá a vložiac ich do bohoslužobných kníh.
4. Koncilové a pokoncilové princípy a normy pre východné cirkvi
Všetky kresťanské cirkvi sú založené na jedinom Kristovom posolstve a nevyhnutne majú podiel na spoločnom dedičstve. Preto mnoho princípov Koncilovej konštitúcie o posvätnej liturgii obsahuje prvky všeobecne platné pre liturgie všetkých cirkví, ktoré sa majú aplikovať aj pri liturgickom slávení tých cirkví, čo sa nedržia rímskeho rítu.9 Avšak praktické normy tejto konštitúcie a CIC 1983 sa majú chápať iba so zreteľom na latinskú cirkev.10 Princípy a normy liturgického charakteru, ktoré sa týkajú priamo východných cirkví, sa nachádzajú v rozličných koncilových dokumentoch, napríklad v Lumen Gentium (č. 23), Unitatis Redintegratio (č.14 - 17) a v ešte väčšej miere v Orientalium Ecclesiarum. Tu sa vyzdvihuje nezameniteľná hodnota vlastných a rozdielnych tradícií vo východných cirkvách. Po II. vatikánskom koncile je najhlavnejšou zbierkou noriem o východných cirkvách Kódex kánonov východných cirkví (CCEO).
Spomenuté dokumenty predkladajú všeobecné princípy a praktické normy týkajúce sa rozličných hľadísk cirkevného života. Niektoré obsahujú zákony z liturgickej oblasti vyznačujúc normy záväzné pre všetky východné katolícke cirkvi, pričom však nevyčerpávajú všetky predpisy upravujúce liturgické slávenia jednotlivých cirkví sui iuris. Tieto predpisy totiž patria k partikulárnemu právu každej cirkvi.
5. Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO
Bohoslužobné zákony, platné pre všetky východné cirkvi, sú dôležité, pretože udávajú všeobecnú orientáciu. Keďže sa však nachádzajú v rozličných textoch, hrozí, že zostanú nepovšimnuté, zle skoordinované a interpretované. Pokladali sme za vhodné zozberať ich do jedného systematického celku a doplniť ich nasledujúcimi spresneniami; to je úmysel tejto inštrukcie, ktorá bude predstavená východným cirkvám, čo sú v plnom spoločenstve s Apoštolským stolcom, aby im pomohla naplno uskutočniť ich vlastnú identitu. Všeobecné a záväzné smernice tejto inštrukcie, sformulované kvôli rozvoju slávenia a bohoslužobného života Východu s ustavičným zreteľom na teologickú perspektívu, sú rozdelené do jednotlivých návrhov právno-pastoračnej povahy.
Inštrukcia si kladie nasledujúce ciele:
Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou si žiada zdôrazniť východné zvláštnosti, ktoré sú často v nebezpečenstve, že budú odsunuté alebo dokonca sa stratia vo vzťahu s latinskou cirkvou, jej inštitúciami, doktrinálnymi štúdiami, bohoslužobnou praxou, vnútornou organizáciou, často rozvinutejšou aj z dôvodu priaznivejších historických okolností.
6. Vypracovanie vlastných liturgických direktórií
Táto inštrukcia zostavená na základe dokumentov Svätého stolca a východných bohoslužobných tradícii formuluje iba princípy a pravidlá platné pre všetky katolícke východné cirkvi. Autority jednotlivých cirkví sui iuris sú podľa usmernení apoštolskej konštitúcie Sacri Canones11 vyzvané prijať ich s plnou pohotovosťou a zaviesť ich do predpisov partikulárneho liturgického práva.
Pre skupiny cirkví sui iuris, ktoré patria do rovnakej obradovej rodiny ako cirkvi konštantínopolskej alebo sýrsko-chaldejskej tradície, Svätý stolec v spolupráci s cirkvami, ktorých sa to dotýka, sa postará o sformulovanie podrobnejších predpisov. Každá jednotlivá cirkev sui iuris, patriaca do takejto skupiny; sa postará podľa spôsobu, ktorý bude spresnený, o vypracovanie korpusu - súboru noriem, ktoré uplatnia vo vlastnej špecifickej situácii tento dokument, ako aj to, čo bude vypracované pre celú liturgickú rodinu, do ktorej patrí.
Cirkvi sui iuris, ktoré nepatria do širšej obradovej rodiny, budú musieť čo najskôr vypracovať vlastné normy, opierajúc sa o túto inštrukciu. Svätý Stolec je ochotný poskytnúť vlastných odborníkov pri spolupráci s jednotlivými cirkvami sui iuris na vypracovanie takýchto noriem, ak cirkvi o nich požiadajú. Bohoslužobné direktórium každej jednotlivej cirkvi sui iuris bude nakoniec predstavené Svätému Stolcu.