12. Kapitola XII. - Pomazanie chorých
91. Uzdravenie chorých - znak príchodu Kráľovstva
Keď sa učeníci Jána Krstiteľa pýtali Ježiša, či on je Mesiáš, ktorý má prísť, odpovedal: "Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení" (Mt 11, 4 - 5). Všetky evanjeliá uvádzajú veľa príkladov na túto aktívnu starostlivosť Pána o chorých a Matúšova reflexia (Mt 8, 17) pomáha chápať jej zmysel: uzdravovať chorých je naplnením Izaiášovho proroctva.77 Spasiteľ tým, že uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych, prejavil, že on je ten, čo Svätým Duchom (Mt 12, 28) odňal diablovi moc zla nad ľuďmi a obnovil Otcovo kráľovstvo (1 Kor 15, 24.28).
Uzdravovať chorých ako prejav a znak spásy, prítomný v osobe Ježiša , je aj úlohou Cirkvi vo Svätom Duchu, ktorá pokračuje v diele vteleného Slova. O tom hovorí Kristus, keď posiela svojich učeníkov, hovoriac im: "Chorých uzdravujte ... malomocných očisťujte (Mt 10, 8); alebo keď pred svojím nanebovstúpením opisuje znamenia, ktoré budú sprevádzať tých, čo uveria: "V mojom mene budú ... na chorých vkladať ruky a tí ozdravejú (Mk 16, 17 - 18). Do tejto línie patrí aj tradičný text Jakubovho listu: "ak je niekto chorý, nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene" (Jak 5, 14). Tu je základ vypracovania sviatostného obradu pomazania chorých.
Pomazanie chorých je sprevádzané modlitbou za ich uzdravenie. Jej význam je vnútorne spojený so znakom, ktorý vyjadruje úplné uzdravenie osoby a dobrotivosť nebeského Otca, darovanú človeku, zranenému chorobou a hriechom na tele i na duši. Toto uzdravenie je dielom Krista, lekára duší a tiel. Tak totiž, keď uzdravuje ochrnutého, vysvetľuje zákonníkom zmysel tohto zázraku: "Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" (Mt 9, 6). Olej na pomazanie chorých teda naznačuje duchovný liek, ktorý Božie milosrdenstvo poskytuje človekovi sužovanému nespočitateľnými trápeniami života. Je to sviatosť Cirkvi a svoju hodnotu získava z modlitby "s vierou" cirkvi a kňazov, ktorí ju reprezentujú. Pomazanie má sprevádzať viera, lebo ona predstavuje dôveru veriacich v Pána, ktorý nič neopomenie, keď ide o to, aby nás priviedol do svojho Kráľovstva, a na naše prosby nám udeľuje všetko potrebné, aby sme účasťou na jeho smrti mali podiel aj na jeho vzkriesení.
V CCEO sa odporúča udeľovať pomazanie chorým vždy, keď ťažko ochoreli (kán. 738) a dodáva, že toto udeľovanie je vyhradené len kňazom (kán. 739 § 1). Pripomína aj zvyk niektorých východných cirkví zhromaždiť viac kňazov pri slávení tejto sviatosti a odporúča zachovať ho, kde je to možné (kán. 737 § 2). Spoluslúženie viacerých kňazov totiž lepšie vyjadruje starostlivosť celého cirkevného spoločenstva o chorého, aby spolu s ním lepšie vzdoroval a prekonával nebezpečenstvá, ohrozujúce dušu a telo. O bohoslužobných obradoch sa v CCEO predpisuje, že olej, používaný pri sviatosti pomazania chorých, ak partikulárne právo cirkvi sui iuris neurčuje inak, má sa požehnať počas slávenia sviatosti kňazom, ktorý ju udeľuje (kán. 741). Okrem toho sa vyžaduje, aby "pomazanie bolo vykonané presne, a to slovne, v postupe aj v úkonoch predpísaných bohoslužobnými knihami", hoci "v nevyhnutnom prípade stačí len jedno pomazanie s vlastnou formulou" (kán. 742).
94. Charakteristika pomazania vo východných obradoch
Vo východných cirkvách je slávenie sviatosti pomazania chorých niekedy dosť zložité a časovo dlhé. V skutočnosti toto nápadné trvanie, odlišné od stručnosti západných obradov, obracia pozornosť na mystagogický aspekt modlitby, ktorá zasa privádza ku kontemplácii Pánových zázrakov, o ktorých sa hovorí v mnohých evanjeliových textoch, pričom z nich sa čerpá sila a útecha. Okrem toho sa prosí od Pána, aby chorému udelil telesnú a duševnú spásu, ako v prítomnom čase, tak aj na konci vekov, keď učiní svojich verných účastníkmi na plnosti svojho života. Keď si to vyžadujú podmienky, autority jednotlivých cirkví môžu označiť časti textu, ktoré sa majú používať pri slávení v dome chorého, keď ide o ťažko chorých, alebo v nemocnici. Jednako je lepšie, aby sa používala úplná forma, a to najmä v prípadoch, v ktorých sa táto sviatosť vysluhuje v chráme a viacerým chorým, ako sa to niekde už robí a aj naďalej odporúča. V takomto prípade si totiž sviatosť zachováva mimoriadnu katechetickú hodnotu.